Takže opäť
som sa dostala k napísaniu pár zážitkov zo života v Ugande.
Momentálne sa už deti v škole neučia, už písali záverečné
testy a už len nacvičujú a trénujú na záverečný ceremoniál
ukončenia školského roka, pretože tu sa končí školský rok na
konci novembra a potom majú dva mesiace prázdnin. V škole je to
teda teraz voľnejšie a môžeme sa viac s deťmi hrať, kresliť a
chodiť na prechádzky. Veľmi im to totiž chýba, vôbec nekreslia,
keďže nemajú papiere a farbičky, tak sú z toho úplne nadšené.
Každý týždeň mávame pre deti naše špeciálne pripravené
prezentácie, ktoré nás veľmi bavia. Pripravujeme si na ne
materiály, kreslíme obrázky a snažíme sa pripraviť nejaké
scénky. Robíme prezentácie o Slovensku, hygiene a zdraví,
prírode, o emóciách. To sme si všimli, že im chýbajú dotyky a
objatia, keďže vzťahy v rodinách sú trošku iné ako u nás.
Deti sú viac využívané na prácu, ako som spomínala, chodia po
vodu, umývajú riad, okopávajú, pomáhajú pri všetkom, už
trojročné deti. Nie je rarita vidieť teda aj také malé dieťa s
nožom v ruke. Skôr sa im ujde toho kriku ako objatia od rodičov.
Deti tiež zdravia svojim rodičom a starším tak, že si pred nich
pokľaknú na zem.
Celkovo je
tá kultúra iná, často sa stáva, že muži majú viacero žien,
opustia rodinu s 11 deťmi a nájdu si novú mladšiu ženu. Veľa
takýchto prípadov máme v škole, aj v rodine, kde bývame na
dedine sa otec o nich nestará. Taktiež ďalší kultúrny rozdiel
je v tom, že tu ženské prsia nie sú objektom sexuálneho záujmu,
naša pani domáca je často hore odhalená pred nami aj pred deťmi,
ktoré sú na to zvyknuté od mala. Deti majú potom tendenciu
kresliť mamy na obrázkoch s odhalenými prsiami. Prsia sú proste
len zdrojom jedla :).
Od decembra
by sme teda pomaly mali bývať už len v Nansane a chodiť do
organizácie, kde pracuje domáca Lilian, kde by sme mali pomáhať
im, ako aj pracovať na svojom projekte. Celkom sa na to už aj
tešíme, hoci decká mi budú veľmi chýbať a niektoré by som
hneď „balila“ do kufra, ale autentický život na dedine bez
elektriny je pre našinca dosť ťažký.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára