Náš
posledný mesiac v Ugande pomaly ubieha, a tak sa chcem ešte podeliť
o zopár postrehov z ďalekého sveta. Jednu nedeľu, keď sme išli
do Kampaly a sedíme klasicky natlačené v taxíku (namiesto 14
cestujúcich sme už zažili, keď nás bolo 23 :)), vidíme na kraji
cesty v plnej premávke bežať bežcov. Sme sa dozvedeli, že sa
konal MTN maratón, ale neviem si to predstaviť, ako mohli tí bežci
bežať v takej hustej premávke, kde sa cez seba hrnú taxíky, autá
a motorky – body, body. V tomto decembrovom období sa pomaly mení
aj počasie, už oveľa menej prší a je teplejšie, zároveň sa
blížia Vianoce a všade to je vidieť a cítiť. Z rádia znejú
vianočné koledy, obchody sú vianočne vyzdobené, konajú sa
vianočné koncerty. Len nám to akosi nedopína, že budú Vianoce
:). Ale tešíme sa, lebo chceme ísť 24.decembra sa nejakú dobrú
večeru so Zuzkou, keďže tuto v Ugande oslavujú vianoce až
25.decembra, tak dúfame, že nás zasa domáci vezmú pre zmenu s
nimi niekam, nech zažijeme ich tradičnú oslavu. To, že sa blížia
vianoce sa prejavuje napríklad aj pri cestách v taxíkoch, stále
viac ľudí kupuje a preváža kurčatá a inú hydinu, keďže to je
najčastejšie jedlo v Ugande na Vianoce. Sranda je, keď vám také
kura alebo kačka skončí pod nohami :). Tiež sa viac stavia a
opravuje, ľudia chcú pre koncom roka dokončiť domčeky, aby
vyzerali tip-top. Aj tuto u domácich v Nansane sa vylepšuje,
dokonca nám zaviedli kohútik s tečúcou vodou do kuchynky a vonku
na umývanie rúk. Tak sa vytešujeme, hoci občas to ešte hapruje.
Ešte
som sa chcela vrátiť k rodinným vzťahom a deťom, je to taká
perlička, že používajú výraz „produce“ children na plodenie
a rodenie detí. Spýtajú sa vás: „how many children do you want
to produce?“, nám to pripadá veľmi surovo, ako taká továreň
na deti. Taktiež sme si všimli, že nepoužívajú veľmi slovo
prosím, nielen v angličtine, ale ani v ich lugandštine, ani nám
ho nevedeli presne preložiť, ktoré slovo na to použiť.
 |
| Všetky majú umelé vlasy |
Keď
som bola malá, veľmi sa mi páčili vlasy černošiek a hlavne ich
účesy z kopy malých vrkôčikov. Tu som strašne vďačná za
svoje vlasy, pretože väčšina žien tu má na svojich vlasoch
prišité umelé vlasy a ak má svoje vlasy, tak sú strašne zlej
kvality alebo sú ostrihané úplne nakrátko. Účesy z malých
vrkôčikov sú teda robené z umelých vlasov, vydržia tak dva
mesiace a za ten čas si ich nemôžu poriadne umývať. Čo nám
hovorili, tak vraj to veľmi svrbí a keďže sa ani škrabať
poriadne nemôžu, búchajú sa dlaňou po hlave :D. No je to tu veru
komédia s vlasmi.
